Len také zamyslenie

Autor: Miroslava Roncová | 20.4.2012 o 20:22 | (upravené 20.4.2012 o 21:53) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  185x

Život v modernom, pretechnizovanom svete nám nedáva veľa možností na zamyslenie. A predsa, občas by sme to mali urobiť. Náš svet, to nie sú iba paneláky, diaľnice či hypermarkety. Sú to aj stromy, zeleň či kopce posiate lesmi niekde v diaľke za mestom. Moje mesto, Dubnica nad Váhom, je doslova "obkľúčené" horami, ktorých panoráma mu dodáva osobitý ráz. Rada sa pozerám z okna na ich vrcholky klesajúce do údolia a meniace farbu so striedaním ročných období. Ak chce ísť u nás človek do prírody, nemusí za ňou jazdiť tri hodiny autom, ako vo veľkých mestách. Stačí ísť skoro všade peši bez toho, že by to človeka unavovalo. A navyše, okrem rekreačnej funkcie plní u nás ešte jednu funkciu - je to prirodzený "vetrolam". Ak je u nás "silný" vietor, to je taký, ktorý poláme pár konárov v parku, v Trenčíne a Bratislave strháva strechy. U nás sa dávno nič také nestalo.

Veľmi rada chodím do prírody, aby som sa ukľudnila a pokochala jej krásou. Žiaľ, sú aj takí, ktorí po svojom odchode nechávajú za sebou smetisko. Nielenže to nevyzerá dobre, navyše to prírode aj škodí. Pre niektorých ľudí je však zdá sa problém upratať si po sebe odpadky. Keď je v televízii nejaký enviromentálny film, väčšinou nám ukazujú severný či južný pól s varovným komentárom o topení ľadovcov. Netvrdím, že by nás to nemalo znepokojovať, ale to je pre nás príliš vzdialená predstava. Pre nás by malo byť prvoradé zachraňovať prírodu tu na Slovensku. A niektorí to našťastie myslia vážne. Ako pred nedávnom jeden občan, ktorý sa rozhodol bojkotovať výrub stromov v meste tým, že na jeden z nich vyliezol. A samozrejme, odmietal zliezť. Nezliezol ani vtedy, keď boli privolaní policajti. Keď ho chceli legitimovať, poslal im občiansky preukaz na špagátiku. Jeho odvážny čin sa nakoniec skončil neúspechom, keď ho hasiči nakoniec od stromu odtrhli a dali dole. Alebo ďalší príklad, keď chce investor postaviť rekreačné stredisko priamo pri hniezdisku vtákov európskeho významu. Jeho plány mu ale nateraz skrížili ochranári a občania mesta. Alebo čo také Tatry? Naša národná pýcha. Veď keby ich nebolo, čím by sme sa mohli chváliť? A predsa sa raz za čas vynorí nejaká kauza o podivnom prevode majetkov. V ochrane prírody majú Slováci ešte veľa toho čo doháňať. Aj keď sú kauzy, ktoré vďaka boju istých ľudí dopadli dobre, stále nám chýba akási zodpovednosť za naše prostredie. Ochota bojovať aj za veci, ktoré sa nás bezprostredne netýkajú, hoci sú dôležité. Slovensko má veľké prírodné bohatstvo, no nevieme ho využívať. Ale pevne verím, že sa to časom zlepší.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?