Diktatúra Vatikánu

Autor: Miroslava Roncová | 3.7.2012 o 16:10 | Karma článku: 10,75 | Prečítané:  1616x

Veriaci na našom ľúbeznom Slovensku sú bezpochyby šokovaní. Dôvodom je rozhorčenie z nepochopiteľného odvolania trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. My ateisti (medzi ktorých rátam aj seba) síce môžeme aj naďalej kľudne spávať (ak mám to tropické noci dovolia), ale predsa mi nedá sa k tomu nevyjadriť. Veď koniec koncov, veriaci či ateista, všetci prispievame na chod cirkvi. A už len z tohto dôvodu máme právo vedieť, prečo sa Vatikán takto rozhodol.

Ale vlastne priznám sa, som aj z časti rada, že sa to stalo. Hlavne preto, lebo dúfam, že to konečne ľuďom otvorí oči. Tak ako sa mne otvorili už pred niekoľkými rokmi. Bola som ešte dieťa, chodila na cirkevnú školu a skutočne verila v boha. Začala som ale o všetkom pochybovať, keď som si uvedomila tú pretvárku v ľuďoch okolo mňa. Každý sa predháňal v tom, aby práve on vyzeral ako ten najlepší kresťan. No v skutočnosti viera pre nich nič neznamenala. Boli kresťanmi navonok, ale nesprávali sa podľa toho. Bez okolkov vám dokázali zákerne ublížiť. A na druhý deň išli do kostola, kde sa vyspovedali a tým to pre nich skončilo. A potom robili zle kľudne znova a keď už toho bolo príliš, znova sa išli „očistiť“. Pripomínalo mi to prací proces, pri ktorom sa špinavá bielizeň mení opäť na čistú. Jednoduchý proces, v ktorom ale chýbalo to najdôležitejšie: oľutovanie svojich chýb a pokus o nápravu. Bolo to len prosté „vybľabotanie“ hriechov bez morálneho pokroku. Ale aby som vás príliš neunavovala, skrátim to. Výsledok bol ten, že som začala byť kritická voči správaniu cirkvi, ale aj niektorých veriacich. Ak som sa pustila do diskusie s niektorým z nich a začala rozprávať o chybách, ktorých sa cirkev v minulosti dopustila (mučenie, vraždy, upaľovanie, zasadnutie na pápežský stolec za úplatok) vždy odmietavo krútil hlavou a presviedčal ma, že už takí nie sú. Ja som vždy oponovala, že nie sú preto, lebo si to už nemôžu dovoliť. Správanie cirkvi totiž naznačuje, že ich princípy a myslenie sa stále nezmenili. Asi pred rokom som videla reportáž o katolíckych kňazoch z južnej Ameriky. Chceli sa viac priblížiť ľuďom, viac chápať skutočne od srdca ich potreby a preto sa odmietli úplne podriadiť doktríne z Vatikánu. Podľa ich slov bola nereálna a odtrhnutá od skutočného života. A výsledok? Boli odvolaní ako Róbert Bezák. Všetci do jedného. Teraz sa to stalo aj u nás a „diktatúru“ Vatikánu zažívame na vlastnej koži. Máme sedadlá v prvom rade, tak sa dobre pozerajte. Možno sa vám otvoria oči tak, ako mne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?