Okrem Zuzany sa Milan vyhrážal aj svojej rodine - sestre a matke. Jeho sestra priznala, že sa skutočne brata báli. Zuzana žila v manželstve plnom strachu a vyhrážok, aj keď sa ich dvaja synovia osamostatnili. Dôvod bol jednoduchý - bála sa, aby tým Milana nevyprovokovala. Je viac ako paradoxné, že nakoniec ju na rozvod nahovoril on sám. Pre peniaze. Chcel, aby sa rozviedli a ona mu nechala celý spoločný majetok. Ona zo strachu súhlasila. Ale...jej manžel zdá sa, nakoniec neuniesol blížiaci sa rozvod a na manželku vystrelil. Našťastie neúspešne. Po tomto incidente putoval na štyri mesiace do basy. Súd manželov medzitým "úspešne" rozviedol a Zuzana konečne nabrala odvahu a od manžela odišla. Ukryla sa na mieste, o ktorom si myslela, že ju tam manžel nenájde. Spočiatku sa naozaj všetko vyvíjalo v Zuzanin prospech. Jej exmanžel bol zatvorený a prokurátor nesúhlasil s prepustením ani na kauciu 30 000 eur. Lenže potom sa všetko obrátilo. V neprítomnosti prokurátora ho sudkyňa Miroslava Vanková z nepochopiteľných príčin prepustila na kauciu 5000 eur. A čo horšie: Milan svoju exmanželku vypátral a začal ju sledovať. Zuzanina nočná mora sa začala odznova. V zúfalej snahe sa opakovane obracala na políciu, dokonca sa dostala aj k policajnému prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi. A hoci ten jej prisľúbil pomoc, aj podnikol isté kroky, dnes to vyzerá, akoby jeho snaha vyšumela do prázdna. Zuzana sa v tušení, že manželova odplata raz určite príde, snažila ochrániť ako vedela. Manžel ju stále sledoval a potĺkal sa okolo jej domu. Preto mala dobre zaistené dvere, von chodila minimálne a ak, iba v sprievode kamarátok. Boli to však chabé opatrenia proti šialencovi, ktorý čakal na svoju príležitosť. Tá sa naskytla predminulý pondelok, kedy najskôr zastrelil svoju exmanželku a potom obrátil zbraň proti sebe. Neskôr v nemocnici svojim zraneniam podľahol.
"A kto by ju mal zastreliť?", vysmial sa vraj policajt jej synovi. Zuzane dokonca nedovolili ani podať trestné oznámenie. Je až zarážajúce, ako benevolentne pristupovali úrady k človeku, ktorý raz už na svoju manželku vystrelil. Ako by neverili, že jedného dňa svoje vyhrážky splní. Aj napriek tomu, že sa vyhrážal celej rodine. Rada by som sa opýtala dotyčných ľudí, a zvlášť toho policajta, čo hovoria teraz. Čo sa ešte musí stať, aby tento štát začal brať problémy týraných žien vážne? Koľko nevinných obetí ešte zomrie, kým sa veci niekam pohnú? Alebo je to všetko len o tom, že v parlamente "sedí" primálo žien, a muži tento problém neriešia, pretože sa ich netýka?
A ešte jedna vec: Zuzanini synovia prišli v jeden deň o oboch rodičov, o matku aj otca, nech už bol akýkoľvek. Túto stratu si so sebou už navždy ponesú. A keďže sa rozhodli bojovať za spravodlivosť, želám im veľa síl, aby sa celá vec riadne vyšetrila. A aby boli obvinení konkrétni vinníci tejto tragédie.
